Architektúra počítačových sietí

Už na začiatku budovania počítačových sietí bola snaha vytvoriť univerzálny koncept siete. Nezávisle od seba však pracovali viaceré firmy a výsledkom bolo niekoľko vzájomne nekompatibilných architektúr. Najpoužívanejšie architektúry počítačových sietí sú: SNA, OSI, TCP/IP.

Architektúra SNA (System Network Architecture)

Bola prvou architektúrou, ktorá slúžila na prepojenie terminálov IBM s centrálnymi počítačmi triedy Mainframe cez komunikačné radiče. Architektúra bola rozdelená do vrstiev tak, aby terminály mohli využívať rýchlosť, diskové priestory a výpočtovú kapacitu centrálnych počítačov. Je to staršia koncepcia označovaná ako host-terminal.

Architektúra OSI-RM (Open System Interconnection-Reference Model)

Tento typ bol vytvorený medzinárodnou štandardizačnou organizáciou ISO. Rozčleňuje komunikáciu na sedem vrstiev a to fyzickú, linkovú, sieťovú, transportnú, relačnú, prezentačnú, aplikačnú. Funkciou každej vrstvy modelu OSI je poskytovanie služieb vrstve vyššej.

Architektúra TCP/IP (Trasport Control Protocol/Internet Protocol)

IP (Internet Protocol) je protokol sieťovej vrstvy, ktorý umožňuje komunikovať ľubovoľným dvom uzlom (počítačom) v internetových dielach a TCP (Transmission Control Protocol) je protokol transportnej vrstvy, ktorý zaisťuje spoľahlivosť Obojsmerného prenosu dát medzi aplikáciami na príslušných dvoch uzloch.  Model sa skladá zo štyroch základných vrstiev: vrstva sieťového rozhrania, vrstva internet, transportná vrstva, aplikačná vrstva. 

Vrstva sieťového rozhrania

Najnižšia vrstva umožňuje prístup k fyzickému prenosovému médiu. Je špecifický pre každú sieť v závislosti od jej implementácie. Príklady sietí: Ethernet, Token ring.

Sieťová vrstva

Vrstva je zodpovedná hlavne za sieťové adresovanie, smerovanie a preposielanie datagramov. Protokoly: IP, ARP, RARP, ICMP, IGMP, IGRP, IPSEC. Je implementovaný vo všetkých prvkoch siete - smerovačoch a koncových zariadeniach.

Transportná vrstva

Poskytuje dopravné služby na kontrolu integrity dát: riadené pripojenie pomocou spoľahlivého protokolu TCP (transmission control protocol) alebo nekontrolované spojenie s nespoľahlivým protokolom UDP (user datagram protocol). Transportná vrstva je implementovaná v koncových zariadeniach (počítačoch) a umožňuje prispôsobenie správania siete potrebám aplikácie.

Aplikačná vrstva

Aplikačná vrstva. Ide o protokoly, ktoré sa používajú na prenos špecifických údajov. Príklady: Telnet, FTP, HTTP, DHCP, DNS.

Aplikačné protokoly vždy používajú jednu z dvoch základných služieb transportnej vrstvy: TCP alebo UDP, alebo obe (napr. DNS). Na rozlíšenie aplikačných protokolov sa používajú takzvané porty, čo sú dohodnuté číselné označenia aplikácií. Každé sieťové pripojenie aplikácie je jednoznačne určené číslom portu a prenosovým protokolom (a samozrejme adresou počítača).